Wyniki wyszukiwania - Biblioteka Nauki

Ten serwis zostanie wyłączony 2025-02-11.

Nowa wersja platformy, zawierająca wyłącznie zasoby pełnotekstowe, jest już dostępna.
Przejdź na https://bibliotekanauki.pl

Ograniczanie wyników

Znaleziono wyników: 3

Liczba wyników na stronie

Wyniki wyszukiwania

Wyszukiwano:
w słowach kluczowych: mezinárodní právo

Sortuj według:

Ogranicz wyniki do:

Abuse of cyberspace within the crisis in Ukraine

100%

Valuch J. , Hamuľák O.

tom 8

nr 2

94-107

The cyber sphere forms a fifth domain of activities were interactions between state and non-state actors could happen. It starts to play an important role within the conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question how to deal with the activities in cyberspace. We could see the different forms of abuse of cyberspace also within the crisis in Ukraine. This crisis is a good example of the complexity of the legal approach and the (non)capability of the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this article is to highlight this complexity and to determine the status of cyber incidents realized in the Ukraine from the perspective of international law.

Secesia v súčasnom medzinárodnom práve

100%

Sieniawski P.

nr 10

894-914

The aim of this article is to define secession through its key elements as well as to find out whether a right to secede does exist in contemporary international law. The article aslo points out different approaches to the problem of legality of secession in international law. Based on legal assessment, secession can be ex post regarded as legal, illegal or neutral. A secesion is illegal when it violates the jus cogens norms, such as the prohibition of threat or use of force. Otherwise it is a legally neutral act, since international law contains neither prohibition of secession nor its permission. A specific case of secession is an internal armed conflict (civil war) between the central government and a rebellious separatist group. The prohibition of threat or use of foce is confined to the sphere of relations among States and thus internal armed conflicts cannot be condemned by international law.

Cieľom tohto článku je definovanie pojmu "secesia" prostredníctvom jeho kľúčových definičných elementov, pri súčasnom náčrte rôznorodosti vymedzenia tohto pojmu v doktríne medzinárodného práva. Taktiež rozoberá právo národov na sebaurčenie z hľadiska jeho vonkajšieho i vnútorného aspektu. Z uvedeného práva ako kogentnej normy medzinárodného práva s pôsobnosťou erga omnes odvodzuje časť teoretikov právo na secesiu. Článok poukazuje na skutočnosť, že zásada teritoriálnej integrity nemôže znamenať implicitný zákas secesie, nakoľko táto zásada platí iba vo vzťahu medzi štátmi a nie medzi štátom a separatistickou entitou. V závere analyzuje diskurz v rámci doktríny medzinárodného práva vo vzťahu k otázke legality secesie a predkládá niekoľko úvah de lege ferenda ohľadom možného budúceho vývoja tohto inštitútu.

Sankce z pohledu mezinárodního práva

84%

Bílková V.

nr 6

481-495

This paper considers international sanctions from the perspective of international law. It seeks to identify some of the ambiguities surrounding the notion of sanctions and, at the same time, to explain what sanctions may include and how they operate. The first chapter defines sanctions, provides their typology, and distinguishes four main stages of their historical development. The second chapter shows that sanctions do not have a uniform legal basis in international law, but, rather, fall under different institutions, depending on their author and the grounds for their adoption. In addition to UN collective sanctions, current international law also knows other types of collective sanctions as well as autonomous sanctions, which usually qualify as retorsion or (individual or collective) countermeasures.

Tento příspěvek se zaměřuje na problematiku sankcí z pohledu mezinárodního práva. Snaží se upozornit na některé nejasnosti, jež používání výrazu sankce provázejí, a zároveň co nejpřehledněji zmapovat, co vše sankce zahrnují a jak fungují. První kapitola sankce vymezuje, nabízí jejich typologii a rozlišuje čtyři hlavní etapy jejich vývoje. Druhá kapitola ukazuje, že sankce nemají v mezinárodním právu jednotný právní základ, ale spadají pod různé instituty v závislosti na tom, kdo vůči komu a na jakém základě je přijímá. Kromě kolektivních sankcí OSN zná současné mezinárodní právo některé další kolektivní sankce a také sankce autonomní, jež obvykle spadají pod retorze anebo pod (individuální či kolektivní) protiopatření.