Charakteristiky hodnotenia a sebahodnotenia prosociálneho správania u žiakov piatych a šiestych ročníkov vybraných základných škôl

• Autorzy: Martin Brestovanský , Anna Sádovská , Peter Kusý , Ivan Podmanický

Warianty tytułu

EN

Features of evaluation and self-evaluation of prosocial behaviour among fifth- and sixth-grade pupils

• Języki publikacji: CS

Abstrakty

EN

Prosocial development and character education are those of highest important challenges for contemporary school. The aim of present study is to examine how pupils perceive their own prosociality, how they evaluate the classmates, what are the assessements made by teachers, and whether there is a coherency between them which could be enounced in general. The study is part of a wider experimental research plan focused on the effects of ethics education in pre-research phase. Authors used the revised version of Roche‘s Prosocial Behaviour Scale (1998) for school population of 254 fifth and sixth grade‘s pupils (132 boys) in the age from 10 to 12. Results show significant differences in self-perception and other-percetion mainly based upon sex, not linear only. Teachers perceive the girls as more prosocial than the girls perceive themselves, and by contrast teachers evaluate the boys more negatively than the boys see themselves. In general, boys consider themselves more prosocial than they are seen by others; by girls this inadequacy disappears. If compare the age, 5th and 6th grade respectively, the strongest differences were investigated in group of teachers who perceive the younger pupils significantly more prosocial. Family situation plays role when a child lives only with father. In this case a child self-perception of prosociality is strongly worse than it is percepted by others.

CS

Rozvoj prosociálnosti a výchova charakteru sú jednými z najvýznamnejších výziev súčasnej školy. Cieľom štúdie, ktorá je súčasťou predprieskumnej fázy širšieho experimentálneho skúmania efektov etickej výchovy, je zistiť, ako žiaci v kontexte tohto školského predmetu vnímajú vlastnú úroveň prosociálnosti, ako hodnotia svojich spolužiakov, ako ich hodnotia učitelia a či sú medzi týmito hodnoteniami zovšeobecniteľné súvislosti. Autori použili revidovanú verziu Rocheho dotazníka prosociálneho správania na vzorke 254 žiakov (132 chlapcov) vo veku 10–12 rokov (piaty a šiesty ročník ZŠ). Výsledky ukazujú signifikantné rozdiely v sebahodnotení aj hodnotení druhých, predovšetkým na základe pohlavia. Avšak nielen lineárne. Učitelia hodnotia dievčatá ako prosociálnejšie, než sa hodnotia ony samy, a naopak chlapcov hodnotia negatívnejšie, než sa chlapci vidia sami. Chlapci sami sa hodnotia prosociálnejšie, než ich vidia ostatní, u dievčat sa tento nepomer stráca. Vek, v porovnaní 5-tych a 6-tych ročníkov, zohráva zreteľnú rolu najmä u učiteľov, ktorí signifikantne pozitívnejšie vnímajú mladších žiakov. Úplnosť rodiny (dieťa žije v domácnosti s matkou aj otcom) ako premenná neukazuje evidentné rozdiely vo vnímaní žiakov v porovnaní so situáciou, keď dieťa býva len s matkou. Avšak v prípade, keď dieťa žije len s otcom, jeho sebavnímanie prosociálnosti je značne negatívnejšie, než je ono vnímané ostatnými.

Słowa kluczowe

EN

prosocial behaviour; ethics education; moral education; self-evaluation

• Wydawca: Masaryk University, Faculty of Arts
• Czasopismo: Studia paedagogica
• Rocznik: 2015
• Numer: 1
• Strony: 67-83

Daty

wydano

2015

Twórcy

autor

Martin Brestovanský,

autor

Anna Sádovská,

autor

Peter Kusý,

autor

Ivan Podmanický,

• Studia paedagogica, redakce, Ústav pedagogických věd, Filozofická fakulta Masarykovy univerzity, Arna Nováka 1, 602 00 Brno, Czech Republic