Wyniki wyszukiwania - Biblioteka Nauki

1

Tělo a morální fenomenologie : Mezi Merleau-Pontym a Levinasem

100%

Urban P.

Filosofický časopis (Philosophical Journal)

|

2011

|

tom 59

|

nr 7, Special No: Fenomenologie tělesnosti

203-218

EN

The “corporeal turn” which has taken place in 20th century thought, is closely related with the discovery of corporeality as a key motive of philosophical ethics. The aim of the present paper is to present and compare two phenomenological contributions to „bodily ethics“ – the first one consists in an ethical interpretation of Merleau-Ponty’s philosophy, while the second one is explicitly contained in the thought of E. Levinas. The starting point of our analysis is the conception of intersubjectivity which differs radically in the thought of the two philosophers. While Merleau-Ponty stresses especially the primordial inter-corporeal resonance and empathy between myself and the other, Levinas’ view is based on the idea of an irreducible alterity of the other, which makes him to consider the relation between myself and the other as essentially asymmetrical. We attempt to show that the relation between Levinas’ and Merleau-Ponty’s philosophy of intersubjectivity is far more complex than it seems and that in order to develop the moral phenomenology of corporeality in a productive way, it is necessary to overcome certain one-sidedness both in Levinas and Merleau-Ponty. This overcoming is unthinkable without taking over the most productive motives of both philosophers’ views of intersubjectivity and corporeality.

2

Má človek vo vesmíre zvláštne postavenie medzi inými živočíchmi?

86%

Szaniszló I. M. V.

Filosofický časopis (Philosophical Journal)

|

2012

|

tom 60

|

nr 2

255-271

EN

In our discussion about the value of human life various attitudes appear at different levels, influenced by diverse philosophical approaches. A notable role is played by the attitudes and theory of Peter Singer in influencing some Slovak philosophers. In this paper we advance several observations on Singer’s theory of speciesism, especially from the view of philosophical and theological ethics. We are above all concerned with authors from German-speaking areas, who have focused on speciesism in their theories. The aim of this paper is not to logically refute the theory, but rather to show its shortcomings and to offer reasons why it should not be accepted. In the concluding part we attempt to turn around the case in support of research into human embryos and human-embryo stem-cells. It is those who support such research, we argue, who should clearly demonstrate that a human embryo is not a person and that, in the cause of scientific enquiry, they can be used and killed.

SK

V diskusiách o hodnote a počiatku ľudského života sa aj v našich slovenských pomeroch objavujú, na rozličných úrovniach, rozmanité postoje, ktoré sú často ovplyvnené rozdielnymi filozofickými prúdmi a zmýšľaním. V posledných rokoch k tomu prispieva aj stupňujúci sa vplyv myslenia, vo Viedni narodeného Austrálčana, Petra Singera, pôsobiaci na viacerých slovenských filozofov. V tomto príspevku podávame niekoľko reakcií a názorov na anglosaskému mysleniu blízku Singerovu teóriu druhizmu (speciesizmu) a iné jeho názory z pohľadu filozofickej a teologickej etiky. Priblížime si hlavne názory autorov z nemecky hovoriaceho prostredia, ktorí sa vo svojich dielach venujú aj posúdeniu jeho teórie druhizmu. Nemecko totiž dodnes bojuje s následkami nacizmu, teda s nočnou morou 20. storočia, ktorá úzko súvisí práve s touto teóriou. Cieľom príspevku však nie je logicky vyvrátiť Singerovu teóriu, ale poukázať na jej nedostatky a zdôrazniť dôvody, prečo ju nie je možné z etického hľadiska akceptovať. V záverečnej časti sa pokúšame otočiť argumentovanie smerom k tým, ktorí preferujú výskum na ľudských embryách a na ľudských embryonálnych kmeňových bunkách. Práve títo odborníci by sa mali, podľa nás, podujať jasne dokázať, že v prípade ľudských embryí nejde o človeka (alebo osobu), a teda že v rámci výskumu môžu byť ľubovoľne použité, a teda i usmrtené.

3

Podstawowe pytanie etyczne w horyzoncie prawdy, wolności i odpowiedzialności

72%

Filek J.

ARGUMENT: Biannual Philosophical Journal

|

2013

|

tom 3

|

nr 1

161-175

4

Etyka w polskiej szkole w opiniach nauczycieli praktyków (analiza danych jakościowych)

44%

Rostocki W. A.

Acta Universitatis Lodziensis. Folia Philosophica. Ethica – Aesthetica – Practica

|

2017

|

nr 29

53-79

EN

The article presents the results of empirical analysis of the transcription of twenty-two in-depth free interviews conducted with ethics teachers, teaching this subject in Polish schools at various levels of education. The first part of the article describes the socio-political and ideological context of introducing the subject of ethics to Polish schools. The next one presents motivations of students choosing this subject and a sometimes critical evaluation of the core curriculum for this subject made by teachers. The core curriculum does not take into account the ethical sensitivity of students focused rather on the problems of practical ethics than philosophical ethics. The last part of the text describes a “figure of loneliness” of an ethics teacher in a Polish school and presents a hypothesis regarding the axiological silence prevailing in Polish families.

PL

W artykule zostały przedstawione wyniki empirycznej analizy transkrypcji dwudziestu dwóch pogłębionych wywiadów swobodnych przeprowadzonych z nauczycielami etyki, uczącymi tego przedmiotu w polskich szkołach na różnych poziomach edukacji. Pierwsza część artykułu opisuje społeczno-polityczny i ideologiczny kontekst wprowadzania przedmiotu etyka do polskich szkół. Kolejna przedstawia motywacje uczniów wybierających ten przedmiot oraz krytyczną czasami ocenę podstaw programowych do tego przedmiotu dokonaną przez nauczycieli. Podstawy programowe nie uwzględniają wrażliwości etycznej uczniów, skoncentrowanej raczej na problemach etyki praktycznej niż etyki filozoficznej. W ostatniej części tekstu opisano „figurę samotności” nauczyciela etyki w polskiej szkole oraz hipotezę dotyczącą aksjologicznej ciszy panującej w polskich rodzinach.