PL EN


Preferencje help
Widoczny [Schowaj] Abstrakt
Liczba wyników
2020 | 68 | 2 | 271-287
Tytuł artykułu

Bežný jazyk v inštrumentálnom realizme Ladislava Kvasza

Treść / Zawartość
Warianty tytułu
EN
Natural language in the instrumental realism of Ladislav Kvasz
DE
Umgangssprache im instrumentalen Realismus von Ladislav Kvasz
Języki publikacji
SK
Abstrakty
EN
The intention of the article is to follow up on the discussion between L. Kvasz and his critics (J. Peregrin, P. Labuda and J. Bánovský) that played out on the pages of Organon F. The article’s goal is to prove that Kvasz’s exclusion of natural language from the concept of instrumental realism is problematic. The argument takes place on two levels. On the first level, the article focuses on the evolution of the definition of the entirety of human experience. In Kvasz’s earlier work, experience is divided into the natural and the instrumental, while the conclusion of his book Inštrumentálny realizmus (Instrumental Realism) implies an understanding of experience as always being instrumental. The reason for this change is shown to be Peregrin’s and Labuda’s criticism. The second level of the argument presents its own interpretation of specific parts of Husserl’s work. In this interpretation, it is shown that Kvasz’s proclaimed divide between modern science and the living world can be overcome by means of a double understanding of the concept of the living world. In the broader sense, modern science, through our language, becomes part of the lived world. The concluding part outlines a possible interpretation of common language as a part of instrumental realism. The essence of the proposal is to show that the interpretation, used by Kvasz for mathematics and physics, is not necessarily the only applicable interpretation within the framework of instrumental realism.
SK
Zámerom tohto textu je nadviazať na diskusiu, ktorá prebehla medzi L. Kvaszom a jeho kritikmi (J. Peregrinom, P. Labudom a J. Bánovským) na stránkach časopisu Organon F. Cieľom, ku ktorému táto štúdia smeruje, je dokázať, že Kvaszovo vylúčenie prirodzeného jazyka z konceptu inštrumentálneho realizmu je problematické. Diskusia v príspevkoch publikovaných v Organonu F prebiehala v dvoch rovinách. V prvej rovine sa texty zameriavali na vývoj vymedzenia celku ľudskej skúsenosti. Ukazuje sa, že zatiaľ čo v skorších Kvaszových prácach bola skúsenosť rozdelená na prirodzenú a inštrumentálnu, záver knihy Inštrumentálny realizmus už implikuje chápanie skúsenosti ako vždy inštrumentálnej. Ako dôvod tejto zmeny sa tu ukazuje Peregrinova a Labudova kritika v Organonu F. Druhá rovina diskusie predstavovala vlastnú interpretáciu špecifických častí Husserlovej práce. V tejto interpretácii sa ukázalo, že Kvaszom ohlasovanú priepasť medzi modernou vedou a žitým svetom je možné prekonať prostredníctvom dvojitého chápania pojmu žitého sveta. V širšom význame sa totiž moderná veda, pomocou nášho jazyka, stáva súčasťou žitého sveta. Záverečná časť skúmanej diskusie priniesla náčrt možného výkladu bežného jazyka ako súčasti inštrumentálneho realizmu. Podstatou návrhu predloženého v tejto štúdii je ukázať, že prístup, ktorý Kvasz aplikuje pri riešení otázok matematiky a fyziky, nie je nutne jediný použiteľný výklad v rámci inštrumentálného realizmu.
DE
Ziel des Textes war die Anknüpfung an eine Diskussion zwischen L. Kvasz und dessen Kritiker (J. Peregrin, P. Labuda und J. Bánovský) in der Zeitschrift Organon F. Dabei sollte gezeigt werden, dass das Ausschließen der natürlichen Sprache vom Konzept des instrumentalen Realismus bei Kvasz problematisch ist. Die Argumentation verlief dabei auf zwei Ebenen. Auf der ersten Ebene befasste sich der Text mit der Entwicklung der Definition des Komplexes der menschlichen Erfahrung. In den früheren Arbeiten von Kvasz wird die Erfahrung aufgeteilt in natürliche und instrumentale Erfahrung, währen zum Schluss des Buches Inštrumentálny realizmus (Instrumentaler Realismus) die Erfahrung stets als instrumentale Erfahrung impliziert wird. Als Grund für diese Änderung zeigt sich Peregrins und Labudas Kritik. Die zweite Argumentationsebene stellt eine eigene Interpretation spezifischer Teile von Husserls Werk dar. In dieser Interpretation zeigte sich, dass der von Kvasz deklarierte Abgrund zwischen moderner Wissenschaft und gelebter Welt vermittels einer dualen Auffassung des Begriffs der gelebten Welt überwunden werden kann. In der weiteren Bedeutung wird nämlich die moderne Wissenschaft mithilfe unserer Sprache zum Bestandteil der gelebten Welt. Der abschließende Teil bringt eine Skizzierung einer möglichen Auslegung der Umgangssprache als Bestandteil des instrumentalen Realismus. Dieser Entwurf zeigt im Grunde genommen auf, dass die von Kvasz bezüglich der Mathematik und der Physik verwendete Auslegung im Rahmen des instrumentalen Realismus nicht unbedingt die einzige Auslegung sein muss.
Rocznik
Tom
68
Numer
2
Strony
271-287
Opis fizyczny
Rodzaj publikacji
ARTICLE
Twórcy
  • Filosofický časopis, redakce, Filosofický ústav AV ČR, v.v.i., Jilská 1, 110 00 Praha 1, Czech Republic
Bibliografia
Typ dokumentu
Bibliografia
Identyfikatory
Identyfikator YADDA
bwmeta1.element.48fec449-a75c-4632-85d6-cc835abe69a1
JavaScript jest wyłączony w Twojej przeglądarce internetowej. Włącz go, a następnie odśwież stronę, aby móc w pełni z niej korzystać.